V tajomných údoliach a jaskyniach , kde slnko len zriedka preniká cez vysoké stromy, žili škriatkovia. Ľudia ich považovali za mýtus, za rozprávkové bytosti, ktoré sú len súčasťou detských príbehov. Ale škriatkovia vedeli, že to nie je pravda. Pred tisíckami rokov boli ich kráľovstvá plné radosti, hier a zázrakov. No čoraz viac ľudí začalo pochybovať o ich existencii. Začali im ničiť domovy, pálili ich lesy a podceňovali ich schopnosti.

 A tak, znepokojený a nahnevaný, sa rozhodol Kráľ škriatkov, že už viac nebude čakať na pomoc od ľudí. Rozhodol sa vybudovať novú ríšu, a to takú, ktorú ľudia nikdy nenájdu. Ríšu, ktorá bude pre nich neviditeľná.

„Aby sme prežili,“ povedal Kráľ, „musíme sa stať neviditeľní, musíme sa ukryť, ale nie len tak – musíme vybudovať našu ríšu, ktorá bude naším bezpečným miestom, kde sa budeme môcť schovať a žiť v mieri.“

     Rozhodol sa zvolať všetkých škriatkov z celého kráľovstva, ktorí sa začali zhromažďovať okolo jeho trónu. Bol to deň plný šepotania a očakávania, pretože každý škriatok vedel, že tento deň môže zmeniť všetko. Kráľ mal pred sebou neľahkú úlohu – presvedčiť malých šibalov, aby sa spojili a spolu vytvorili niečo, čo ešte nikdy nikto nevidel.

„Vy ste tí najšikovnejší, najvynaliezavejší a najodvážnejší škriatkovia, akých som kedy poznal,“ pokračoval Kráľ škriatkov. „Mám víziu – víziu našej vlastnej neviditeľnej ríše, ktorú nikto nenájde. Bude to miesto, kde budeme môcť žiť v pokoji a šťastí, bez toho, aby nás ohrozovali ľudia.“

Škriatkovia si začali šepkať medzi sebou. Niektorí boli nadšení, iní váhali. Nikdy predtým nič také nevideli – vytvoriť neviditeľnú ríšu? To bolo niečo úplne nové, úplne iné, než čokoľvek, čo kedy robili. Ale Kráľ mal niečo, čo ich nakoniec presvedčilo – ukázal im starú mapu, mapu ich minulosti, kde boli zázračné miesta, tajomné chodby a skryté svety, ktoré už dávno upadli do zabudnutia.

„Čo bude v našej ríši?“ pýtal sa jeden z mladších škriatkov, ktorý bol najviac zvedavý.

„Čo tam bude?“ opýtal sa Kráľ. „To je otázka, ktorú si musíme zodpovedať všetci. Čo by mala mať naša neviditeľná ríša? Základom budú miesta, ktoré sa skrývajú pred ľudskými očami. Možno budú skryté chatrče, kde sa ukryjeme, ale budú aj tajné chodby, kúzelné lesy a neviditeľné mosty, po ktorých budeme môcť prechádzať, keď si budeme potrebovať oddýchnuť. Naša ríša bude plná divov, ktoré ľudia nikdy nepochopia.“

     Deti medzi škriatkami sa začali smiať a spomínať na rôzne zázraky, ktoré sa im páčili – stromy, ktoré sa hýbali samy, jazierka, v ktorých sa dalo skryť a zmiznúť ako duch, a skaly, ktoré sa zmenili na zrkadlá, keď sa k nim priblížil niekto nepozvaný.

„A čo s našimi schopnosťami?“ spýtal sa jeden z najstarších škriatkov. „Máme veľa trikov, ale niektoré z nich sú už staré a treba sa ich naučiť znovu, aby boli naozaj silné.“

„To je správna otázka,“ odpovedal Kráľ. „Každý z vás sa musí naučiť niečo nové. Nie len svoje obvyklé kúzla, ale aj triky, ktoré nám pomôžu stavať a chrániť našu ríšu. Niektorí sa stanú majstrami ilúzií, iní budú vyučovať, ako sa skrývať pred zrakom ľudí, a ďalší naučia ostatných, ako vytvárať neviditeľné miesta. Spolu sa staneme nezastaviteľní!“

     A tak škriatkovia začali trénovať. Počuli sa šepoty a smiech, keď sa učili, ako vytvárať kúzla neviditeľnosti, ako stavať chatrče zo skrytých materiálov a ako maskovať svoje stopy, aby ich nikto nemohol nájsť. Kráľ ich povzbudzoval a pomáhal im, aby vytvorili nový svet, ktorý bude ich domovom.

     Škriatkovia sa rozhodli, že ich ríša nebude len o chatrčiach a ohniskách. Bude to miesto plné tajomstiev a čarovných zákutí. V ich ríši budú kúzelné záhrady, kde rastú rastliny, ktoré dávajú len v noci svetlo, potoky, ktoré vedú k miestam, kde sa dajú nájsť staré poklady, a lesy, ktoré sa menia podľa ročných období – v zime budú zakryté snehom a v lete prekvapivo ožijú zelenými listami.

Naša ríša nebude len o ukrytí sa pred ľuďmi, ale bude to miesto plné dobrodružstiev a zábavy pre každého škriatka. Bude to miesto, kde sa škriatkovia naučia spolupracovať, byť silní, vynaliezaví a odvážni.

„Náš svet bude naším domovom, naším útočiskom,“ povedal Kráľ škriatkov so silným odhodlaním. „A ukážeme svetu, že sme viac než len legenda.“

     Tak začali škriatkovia budovať svoju neviditeľnú ríšu. S každým dňom sa ich svet stával čoraz silnejší a navoditeľnejší. A keď ho dokončili, nikto – ani človek, ani zviera – už nikdy nemohol nájsť ich tajomné miesto, kde sa stali pánmi svojho osudu.